Na trénerskú lavičku v kadetskej kategórii si v novej sezóne sadne kapitán majstrov Slovenska v extralige mužov v ročníku 2006/2007 Martin Minárik. Pri tejto príležitosti sme sa rozhodli privítať ho opäť v našich radoch malým rozhovorom.

1. Po troch rokoch sa vraciaš do svojho materského klubu, tentokrát v úlohe trénera, aby si nadviazal na svoje úspešné hráčske pôsobenie. Č o pre teba náš klub znamená?

Je to moja srdcová záležitosť, hoci mnohí videli tri roky na Myjave ako zradu. Ja som vždy chcel pokračovať v Novom Meste, avšak na istý čas som odišiel práve na Myjavu, pretože som chcel splatiť dlh hlavne Barbimu. 

2. Aké sú tvoje ambície v práci s mládežou, keďže práve pri nej sa chystáš zakotviť?

V prvom rade im chcem odovzdať skúsenosti a viesť ich k športu. Šport je odrazom stavu spoločnosti a bohužiaľ súčasná mládež sa v športe nevidí. Bez peňazí dnes nie si ničím a túto dobovú filozofiu treba zmeniť. My sme to dlhé roky robili zadarmo a práve takýto prirodzený vzťah k športu by sme chceli v našej mládeži prebudiť. Napriek tomu sa schyľuje k takému stavu, že do troch rokov bude slovenský šport fungovať na čisto amatérskej báze, okrem hokeja a futbalu samozrejme. Celkovo sa dnes do organizovaného športu zapája málo detí, polovica detí je obézna, telesná výchova na školách je slabá, preto vytvoriť v niekom vzťah k športu je dnes ťažký oriešok.

3. Ako niekdajší dlhoročný extraligový kapitán sa môžeš pochváliť piatimi medailami z najvyššej súťaže. Patril si k našim najväčším oporám v časoch najvýraznejších úspechov. Myslíš, že tvoje skúsenosti budeš schopný znamenite zúročiť pri výchove nových talentov?

Dúfam, že sa mi to podarí, ale bude to ťažké. Mladí sú v puberte, ale sú dobre vedení, baví ich to. Najťažšie je prekonať bariéru v súvislosti s častými odchodmi na vysoké školy, keďže dnes môže hocikto študovať.

4. V čom je dnes práca s mládežou iná, keď sa obhliadneme za tvojimi volejbalovými začiatkami?

Teraz majú deti viac možností vyžitia. Našou zábavou bol vždy šport. Dnes je tu Facebook, počítače, hry, televízia a keď mladým popri toľkých aktivitách ostane čas, idú na tréning. Keď som bol mladý ja, nič iné ma okrem športu nezaujímalo a práve v tomto to majú tréneri s dnešnou mládežou ťažšie.

5. Máš nejaký trénerský vzor, ktorý by si chcel nasledovať alebo pôjdeš vlastnou cestou, čerpajúc najmä z hráčskych skúseností?

Za tie roky v úlohe hráča som sa snažil zobrať si od každého trénera to najlepšie a hoci chcem ísť vlastnou cestou, každý vo mne niečo zanechal, či už to bol otec, Dušan Uváčik alebo Peter Kalný. Taktiež sa snažím vzdelávať, študujem aj medzinárodnú literatúru, ktorá mi môže napomôcť v trénerskej práci.

6. Všetci si ťa pamätáme ako temperamentného hráča, ktorého bolo v zápasoch nielen dobre vidieť, ale aj počuť. Ako sa tvoj zápal bude prejavovať v tréningoch, resp. počas zápasov v trénerskej úlohe?

Asi už som sa vybúril. Z lavičky to človek až tak neovplyvní, pretože nie je v takom zápale. Nemyslím si, že budem zvyšovať hlas, skôr sa budem snažiť poradiť a vyhecovať. A ku každému hráčovi treba pristupovať zvlášť a na to, aby som ich spoznal, mi momentálne slúži príprava.

7. Klub po tvojom odchode prešiel po finančne namáhavom období výraznými zmenami. Vymenilo sa vedenie, muži po finančných problémoch dobrovoľne opustili extraligu. Máš pocit, že tieto kroky boli správne?

Myslím si, že odchod z extraligy nebol dobrý krok, ale iná cesta nebola vzhľadom na rastúce finančné bremeno. Lepšie bolo začať z čistého. Máme tu fantastickú pôdu pre volejbal, ročne by stačilo 100 000 eur a mali by sme medailu, preto je škoda, že na volejbal sa pri toľkých firmách v meste a jeho okolí nenájde dostatok sponzorov.

Odchod z extraligy má však veľmi negatívny dopad na mládež, pretože tá potrebuje vzory. Máloktoré deti sa budú pozerať iba na staršie deti. Extraligová atmosféra bola v tomto smere oveľa inšpiratívnejšia.

8. Ktoré zo zrealizovaných zmien by si najviac vyzdvihol?

Samozrejme urobilo sa veľa dobrého, klub má teraz výborné zázemie a organizáciu. Hala sa výrazne skultúrnila a je dobre spravovaná. Financovanie sa nepreháňa, neženieme sa mamonársky za ligou.

9. Ako popri neustálej činnosti vo volejbale zvládaš rodinný život?

Manželka je už zvyknutá, máme určitý režim. Syna vediem k športu, pravidelne ho so sebou beriem na športoviská. Ja osobne sa mimo domova zasväcujem športu a zvyšný čas sa naplno venujem rodine. Ale treba mať samozrejme partnerku, ktorá športovanie toleruje. Moja manželka to dokáže pochopiť, preto som si ju zobral :-) 

10. Stále je cítiť túžbu navrátiť sa raz do extraligy. Ako vidíš túto ambíciu ty? Čo všetko je potrebné zrealizovať, zmeniť, vylepšiť, aby sme sa skutočne dočkali naplnenia tohto cieľa?

Na extraligu je potrebný určitý finančný balík, bez ktorého to jednoducho nepôjde. Treba skupinu domácich chalanov, ktorí extraligu vybojujú tak ako kedysi my, pričom neskôr by sa k nim pridali hráči z okolia (v našom prípade to predtým boli Barbi, Mišo Ferenec, Erik Gábor, ...). Táto cesta je najschodnejšia, pretože obyčajná kúpa hráčov je v princípe príliš jednouché riešenie. Ak sa však chceme dostať do extraligy s našimi podmienkami, v tejto chvíli to vidím ešte nadlho. 

Martin Minárik

Tomáš Slávik